Zavřít

Barbora Forkovičová: Nepreniknuteľný svet podľa Lippy

Írske zoskupenie Dead Centre vo svojej inscenácii Lippy (2013) diváka už od samého začiatku necháva akosi bokom. Keď vchádzame do sály, javiskový priestor je pripravený na diskusiu s tvorcami, ktorá vzápätí aj začína. Entuziastický moderátor jedinému hercovi, ktorý sa dostavil, kladie otázky týkajúce sa práve odohratého predstavenia. My sme ho však nevideli a jediné, čo nám ostáva, je pokúšať sa z hercových odpovedí zistiť niečo, čoho by sme sa chytili – len nech nám, preboha, niečo neujde.

Dozvedáme sa, že herec dokáže čítať z pier, vďaka čomu asistoval polícii pri riešení nezvyčajného prípadu štyroch žien, ktoré sa rozhodli umrieť v súkromí svojho bytu bez toho, aby sa niekomu zverili. Chceli odísť a nezanechať žiadnu stopu – zničili aj svoje doklady a dokumenty. Jednoducho so svetom odmietli komunikovať. Rovnako tak autori inscenácie systematicky pracujú na tom, aby nám zabránili preniknúť do hĺbky tohto príbehu. Postavy mlčia, alebo hovoria príliš potichu. Ich výpovede sa strácajú v hluku a rôznych zvukoch, ktoré sú zväčša spôsobené technológiami (napríklad telefónny signál, ktorý ruší zvuk reproduktorov). Nejde o to, že by inscenácia s divákom nekomunikovala – len nám odopiera to, čo by sme za normálnych okolností považovali za „to podstatné“.

Lippy však nie je o štyroch ženách, ktoré spáchali samovraždu. V dobe, keď nám médiá a internet umožňujú získať akúkoľvek informáciu prakticky okamžite, by sa mohlo zdať, že nič nie je nespoznateľné. Avšak, ako vidíme na príklade tohto prípadu, mnoho faktov je stále neobjasnených a existujú aj také, ktoré pre nás ostanú nepoznané navždy. Otázkou ale je, či sú tieto veci pre nás dôležité. Súbor Dead Centre vznáša vo svojej inscenácii otázku poznania. Potrebujeme vedieť naozaj každý detail, osvetliť každé temné miesto? Nebolo by niekedy lepšie zmieriť sa s nevypovedaným a akceptovať fakt, že nikdy nebudeme vedieť všetko?


Bush Moukarzel a Mark O´Halloran: LIPPY (Dead Centre, Irsko)

Režie: Ben Kidd a Bush Moukarzel
Hudba a zvuk: Adam Welsh
Světelný design: Stephen Dodd
Scéna: Andrew Clancy
Kostýmy a scénické efekty: Grace O’Hara

Psáno z představení 2. 10. 2017 v rámci festivalu Pražské křižovatky, Nová scéna ND v Praze